Niekedy sa veci nedejú nahlas. Stačí jeden pohľad, krátke ticho medzi vetami, jemné gesto, ktoré hovorí viac než slová.
Kráčala pomaly, s ladnosťou, ktorá sa nedala naučiť. Nevesta v sebe niesla čosi výnimočné, tiché sebavedomie a pokoj, ktorý sa nedal prehliadnuť. V jej očiach bolo niečo, čo nedokázal nik pomenovať, možno spomienka, možno očakávanie. Dlhé vlnité vlasy jej padali na odhalený chrbát a svadobné šaty sa pohybovali ako dym, ľahko, prirodzene, no s jasným zámerom očariť.
Každý záhyb na látke, každý jemný detail svadobných šiat ako by bol navrhnutý práve pre ňu. Čipka, ktorá sa v jemnom svetle trblietala, odhaľovala len toľko, koľko bolo treba. Šaty boli súčasťou jej pohybu, predlžovali jej ticho, jej prítomnosť.
Stál nehybne, ruky pevne pri tele. Tvár mal pokojne napnutú, ako človek, ktorý nechce nič pokaziť. Len oči, tie ho prezrádzali.
Keď sa k nemu priblížila, zľahka nadvihol obočie. Všetko ostatné v tej chvíli ustúpilo, hudba, hlasy, ruch. Zostal len jemný nádych vône jej parfumu a ten moment, keď jej zrak padol na jeho.
Dotkla sa jeho ruky. Letmo, na sekundu. On jej podal tú svoju bez váhania. Nepotrebovali viac...
Fotograf: Boris Iglár
Kvety: Kvety ML design
Make up a vlasy: MUA ASPEN
Svadobné šaty: Svadobné šaty Palmyra
